V roku 2014 sme v priestoroch na Mickiewiczovej (kde je teraz Satori stage) pokrstili B-Swing. Kým sa však sformoval do dnešnej podoby, predchádzali mu náhodné stretnutia, osudové rozhodnutia a nepredvídateľné momenty. Ako sa to celé začalo?

B-Swing sa začal formovať už v roku 2013, len o tom ešte nevedel. Pri jeho úplných začiatkoch stáli Ivka a Stela, ktoré ste ešte niektorí zažili, iní už nestihli. Poďme však poporiadku. Ako sa rodila tanečná škola, vám skúsim priblížiť ja, Ivka.

V roku 2013 som, okrem iného, po štúdiu marketingu pomáhala so sociálnymi sieťami teraz už neexistujúcemu Swing Cafe na Novej dobe v Bratislave. Swingová hudba a móda ma veľmi bavili už vtedy, v Swing Cafe pravidelne hrával aj FATS JAZZ BAND, chodili sem spievať či počúvať mená, s ktorými dnes B-Swing spolupracuje. Dala som sa tu do reči aj s Peťom Kepom Kepičom, swingovým tanečníkom, ktorého asi tiež mnohí poznáte. Kepo po odchode z vtedy jedinej tanečnej swingovej školy v Bratislave, Charlie Dance Studio, mal ambíciu rozbehnúť swingovú komunitu a mne sa nápad pozdával. Neskôr poriadal menšiu swingovú akciu v Nostalgii, kam som sa šla pozrieť a ktorá nečakane priniesla ďalšie stretnutia. Zoznámila som sa tu so Stelou, ktorá bola Kepova kamarátka, a ani jedná z nás netušila, čo to všetko prinesie.

Zoznámenie prebehlo- aj keď toto spojenie nemám rada – typicky žensky. Na toalete kaviarne Nostalgia. Stel mi pochválila kabelku, ja jej outfit a konverzácia bola na svete. Z toalety sme sa premiestnili na distingvovanejšie miesto, za stôl kaviarne. Malou pikoškou možno bude, že v partii, s ktorou som vtedy v Nostalgii bola, bol aj brat súčasného lídra našej školy – Maťo. Vtedy ešte asi nikto netušil, ako sa udalosti zvrtnú 😊 Za kaviarenským stolom sme so Stel veľmi rýchlo zistili, že toho máme veľa spoločného, záujmy i známych. Prezradila mi, že tancuje swing a tiež, že párkrát navštívila párty DJov, ktorí poriadajú aj electro-swingové akcie. Na čo som jej odvetila, že ja aktuálne pomáham s propagáciou akcií Electro Swing Fever v Bratislave, o ktoré išlo a ktoré ste s nami mnohí tiež pravdepodobne zažili v už neexistujúcom Nu Spirit Clube a neskôr vo Véčku.

 

Mimochodom, vďaka spolupráci na týchto akciách som sa spoznala aj so Zuzkou Lobotkovou, vtedy ešte pracovne, ktorá je dnes jednou z lektoriek. Slovo dalo slovo, a Stel si strihla ako lektorka tanečný workshop na jednej takejto akcii. Doteraz poriadne neviem, čo nás to popadlo, ale dostali sme nápad spraviť na tejto akcii prvý bratislavský swingový flashmob. Doslova z noci na ráno sme vytvorili facebookový event, absolútne základnú grafiku a začali pozývať ľudí. Stel vtedy bývala na internátoch Mlyny, a práve v priestore ich telocvične prebiehala príprava na tento flashmob. Prišlo okolo 30 ľudí. Chodili pravidelne, bavili sa, užívali si to. Už vtedy padali prvé otázky, či v niečom takomto nebudeme pokračovať aj ďalej, viac-menej žartovne sme vždy odpovedali, že však môžeme si dať súkromné hodiny. Prišiel deň flashmobu, a bolo to skvelé. Klub tancoval jednu choreografiu, ktorú Stel naučila a tí, ktorí sa nezúčastnili priamo, pozerali, čo sa to tu tancuje. Po flashmobe prišli ďalšie otázky, či niečo takéto nechceme učiť, že by to bolo super. My sme nevedeli kde, ako a čo, ale povedali sme si dobre. Stel v tom období navyše odchádzala z Charlie Dance Studio, a tak bol skvelý čas na nové začiatky. V zložení Stela, Kepo, ja a Stelina spolužiačka Zuzka Uhalová, ktorá sa stala autorkou nášho loga, sme sa stretávali v Stelinej izbe na internáte a vymýšľali. Začali sme názvom. Hľadali slová, obzerali sa okolo seba. Dnes už málokto vie, že skutočnou inšpiráciou bol med na poličke. Nuž a od medu nie je ďaleko ku včele – po anglicky Bee. Čo znie podobne ako Be, čiže buď. A taktiež B ako Bratislava. Jednoducho Be Swing. A tak sme boli. Dňa 16.2. 2014 sme prvýkrát avizovali v poste vznik novej tanečnej školy swingu v Bratislave 😊

Osud chcel, že v tom období za nami prišli aj Peťo a Maťka Griačovci, tanečníci Boogie-Woogie s mnohými oceneniami zo sveta, že odchádzajú z Charlie Dance Studio, a možno by založili niečo vlastné. Tak sa k nám pridali. Mali sme názov, logo, Facebook  a provizórne priestory, v ktorých sme našu tanečnú školu dňa 24.3. 2014  aj pokrstili. Krstnou mamou sa stala Janka Dekánková z FATS JAZZ BAND a symbolicky medom pokrstila tanečnú topánku. S úsmevom spomíname na to, ako sme priestor ešte pár dní pred krstom čistili od cementu a prachu, pretože sa na ňom iba pracovalo a málokto o ňom tušil. Dostatočný speakeasy tón sme naladili už vtedy 😊 Predná časť priestoru mala koberec, bola malá, ale na úplne pilotné kurzy postačovala. Začínali sme so Solo Charlestonom, Lindy Hop a Boogie-Woogie. Neskôr sme sa s kurzami na určitý čas presunuli do priestorov centra Radosť v meste. Zmenou bolo, že Kepo sa medzičasom presunul do Brna a začal pôsobiť v tamojšej škole Swing Wings. Prvú silu rozbiehajúcej sa swingovej komunity v Bratislave sme mali pocítiť už v lete 2014. A že nás naozaj prekvapila.

 

Celé leto sme pretancovali na bratislavských hradbách. Mimochodom, tie boli dovtedy viac ako 10 rokov uzatvorené, o ich oživenie sa pričinil Bratislavský okrášľovací spolok, ktorý nám tento priestor pre tančiarne ponúkol. Hradby nás očarili okamžite. Na čarovné večery a dlhé letné swingové noci doteraz radi spomíname. Neraz sa swingovalo do druhej v noci, malé „námestíčko“ ukryté medzi hradbami oproti Dómu sv. Martina poskytovalo súkromie, hradby neprepúšťali hluk, a tak sme nikoho nerušili. Postupne sme tančiarne spestrili aj živou hudbou, prvýkrát u nás hrali Paper Moon Trio, Swingang či kapely zložené z hudobníkov, ktorí sa spoznali práve na tančiarňach. Maťo, Jančiho brat, ktorého som spomínala už vyššie, sem zavítal aj so samotným Jančim a ten s nami zostal doteraz. Janči bol vtedy čistokrvný folklorista, swing ho však očaril a B-Swing zas cítil, že potrebuje lektora. Ako sa to s Jančim celé zomlelo? Pravdou je, že Stel potrebovala tanečného partnera pre workshop počas jedného zo Swingových večeroch na hradbách. Oslovila Maťa, ktorý bol na tančiarni prítomný, ten ju však poslal za svojím bratom, tanečníkom. Janči si tak prešiel veľmi rýchlou školou swingových tancov, ako skúsený dlhoročný profesionál s tým však nemal žiadny problém. O pár mesiacov mal so Stel začať učiť kurzy párového Lindy, kde však trénovať? Priestory nám poskytol môj kamarát Maťo Haburaj, ktorý nám doteraz krásne fotí každú swingovú akciu. V komornom zložení sme sa stretávali v jeho fotoateliéri v starej Cvernovke na Páričkovej a tieto časy mali tiež mnoho do seba. Keď som tam prvýkrát viedla iba Stelu, trocha sa bála, kam ju v skutočnosti beriem. Kto ešte zažil punkové chodby Cvernovky, vie si to predstaviť.

 

Tu sa na moment pozastavím. Komunita ľudí, ktorá pomáhala postaviť sa B-Swingu na nohy bola úžasná a sama neviem, ako a kde sa brala. Pamätám si, ako som Maťovi Haburajovi na káve v Bistro St. Germain (v ktorom sme vtedy ešte tančiarne ani zďaleka nerobili, to sú tie veci, ktoré ma dokážu vždy fascinovať) medzi rečou spomenula, že ideme robiť swingové tančiarne na hradbách. Nebudem preháňať, keď poviem, že som ostala v šoku z jeho absolútne bezprostrednej reakcie, že nám ich príde nafotiť. Jeho fotografie z eventov som obdivovala ešte dávno predtým, než sme sa osobne spoznali. Čo bolo inak tiež na electro-swingových akciách v Nu Spirite. Maťo k nám „dotiahol“ svojho kamaráta Peťa Kučerku aj spolu s nápadom na fotokútiky. Chalani sú super a spolupracujeme doteraz.

Po Stel, Peťovi a Maťke sa k nám pridali Juro a Mariett, ktorí učili Boogie-Woogie a lektorka Sima. Priestory na Mickiewiczovej sme museli opustiť a na čas sme sa usadili v dome Alizé na 4. poschodí s výhľadom na centrum. Škola sa rozrastala, Stel sa starala o jej chod a lekcie, ja o marketing. Už vtedy však každý rád spravil to, čo bolo práve potrebné.

Rok 2015 sa niesol v znamení ďalších tančiarní, firemných akcií a kurzov. Spoločne sme navštívili bratislavské hotely, zámky prerobené na hotely a iné rôzne miesta, o ktorých by sme si nemysleli, že sa v nich ocitneme a zároveň sme si z toho celého stále robili akési dobrosrdečné žarty, že čo to žijeme a že ktovie, kde budeme o 5 rokov.  (To už teraz vieme. Aj keď s koronou sme nepočítali 😊

 

Z hradieb sme sa na zimu presunuli do útulného Bistro St. Germain, kde sme pretancovali niekoľko večerov aj so živou hudbou. Musím sa priznať, že toto Bistro bolo mojou srdcovkou ešte kým sídlilo na Obchodnej ulici. Bolo oveľa menšie, útulné, hrala v ňom swingová hudba a Stele, a určite aj mnohým ďalším som hovorila, aká je škoda, že sa sem nezmestíme tančiarňou. Keď sa Bistro krátko na to presťahovalo do väčších priestorov na súčasnú Rajskú, žartovali sme, že nás asi počuli rozprávať sa o tom pri káve. Neváhali sme, a oslovili majiteľku, z ktorej sa vykľula veľmi milá osoba s láskou ku swingu. Odvtedy je táto útulná kaviareň s dobovým nádychom pravidelnou súčasťou našich podujatí. V roku 2015 sme tiež poslednýkrát sme vymenili aj priestory pre kurzy a udomácnili sa na Tehelnej, kde sa s vami lektori stretávajú doteraz. O B-Swingu by sa, pravdupovediac, azda dala napísať aj kniha, ale mnohé si už ani nepamätám. Čo však ostáva, sú emócie. Spomienky. Pravidelné utorkové či tematické tančiarne s DJs i s kapelou v Metropole, tančiarne v Sade Janka Kráľa, párty pre nováčikov, zážitky z BRATISLAVA LINDY EXCHANGE, ale i zahraničných festivalov a v neposlednom rade množstvo študentov na našich kurzoch, ktorí tvoria priateľskú a veľkú komunitu – taký je B-Swing.

Ako sa rozrastala slovenská swingová komunita, rozrastali sme aj my. Z pôvodnej zostavy je aktívnym členom aktuálne len Janči a Peťo, ktorý sa stará o náš web. Dá sa povedať, že všetci súčasní lektori B-Swing sú buď naši bývalí študenti, tanečníci zo zahraničných škôl alebo profesionálni tanečníci. Alebo sa to aj kombinuje 😊 Čo sa týka mňa, v januári tohto roka som sa po takmer 6 rokoch rozhodla B-Swing opustiť. Momentálne ho tvoria ľudia, ktorí sa mu dokážu venovať naplno, a to je dôležité. Už teraz sa však teším na to, ako budem o niekoľko desiatok rokov spomínať na to, že som mohla stáť pri zrode školy, ktorá vychovala skvelých swingových tanečníkov, ktorí raz budú možno legendami!

 

Autor: Ivana Drábová